Recenzia neobsahuje spoilery
Silent Hill bol dlhé roky mŕtvym menom, sériou, o ktorej sa hovorilo s nostalgiou, ale aj so strachom, že sa jej už nikdy nedostane dôstojného návratu. Keď Konami oznámilo hneď niekoľko projektov, komunita ostala rozpoltená, bol to len marketingový trik, alebo skutočná snaha vdýchnuť legendárnemu hororu nový život? Silent Hill f je prvý veľký test tejto ambície a už od prvých minút je jasné, že nejde o recyklovanie starých nápadov.
Hra nás berie ďaleko od známeho amerického mestečka, do prostredia Japonska šesťdesiatych rokov. Na prvý pohľad ide o nezvyčajnú voľbu, no práve táto odlišnosť sa ukazuje ako kľúčová. Atmosféra tu nie je len o hmle a temných uliciach ale aj o pomaly sa rozpadajúcom svete, kde hranica medzi krásou a hrôzou mizne rýchlejšie, než si stihneš uvedomiť. Silent Hill f nie je hra, ktorá sa snaží lacno ohúriť. Skôr je to dielo, ktoré ti krok za krokom vlezie pod kožu.
Príbeh Silent Hill f pôsobí spočiatku komorne, sleduješ život mladej protagonistky v uzavretej komunite, kde tradície a prísne pravidlá diktujú každodennosť. Ale práve táto „obyčajnosť“ sa stáva tvojím prvým nepriateľom. Postavy okolo teba nepôsobia ako klišé NPC, naopak, ich chlad, odsudzovanie a mlčanie vyvolávajú nepríjemnejší pocit než samotné monštrá. Hra sa nebojí dotýkať citlivých tém ako šikana či izolácia, a to spôsobom, ktorý ťa prinúti zamyslieť sa aj po vypnutí konzoly.
Dej sa postupne mení na surreálnu nočnú moru, kde realita a halucinácie splývajú. Silent Hill bol vždy o psychológii a vnútorných démonoch a f tento odkaz ctí, no zároveň posúva ďalej. Hinako, hlavná postava, je zaujímavo napísaná. Jej osobný boj nie je len o prežití, ale aj o identite, o hľadaní miesta vo svete, ktorý ju odmieta.
Silent Hill efekt tu funguje ako zrkadlo, odráža bolesť, vinu a úzkosti postáv, a premieňa ich na monštrá a halucinácie. Je fascinujúce sledovať, ako hra spája japonské folklórne motívy s klasickou symbolikou série. Kvety, ktoré zároveň kvitnú a rozkladajú sa, sú dokonalou metaforou pre celé dielo.
Prežitie na hrane
Ak čakáš revolúciu v hrateľnosti, tu ju nenájdeš. Silent Hill f stavia na pomalom prieskume, zbieraní indícií a postupnom odhaľovaní tajomstiev. Boj nie je hlavným ťahákom, skôr nástrojom na zvýšenie napätia. Mechaniky občas pôsobia kostrbato, ovládanie by si zaslúžilo viac plynulosti a tempo nie je vždy ideálne. Nájdu sa pasáže, ktoré pôsobia zbytočne zdĺhavo, akoby autori nechceli pustiť hráča ďalej. Ale paradoxne, práve toto spomalenie často vedie k tomu, že strach a úzkosť rastú ešte viac. Taktiež rastie od prvého stretu odhodlanie, je cítiť aj v boji prekonanie svojho strachu, nakoľko je výber monštier skromný.
Pocit bezmocnosti je ústredným prvkom. Každý stret s nepriateľom je chaotický, neistý, a taký má byť. Nikdy som necítil, že som „nad vecou“. Vždy som mal pocit, že ďalšia chyba môže znamenať koniec. Je preto dôležité, si vybrať kedy bojovať.
Hru som hral na Hard obtiažnosti pre boj aj hádanky, odporúčam si vyskúšať ťažšiu obtiažnosť, ktorá naozaj dá najavo zámer štúdia.
Puzzles sú klasickou súčasťou série, občas jednoduché, občas zákerné, občas až príliš zdĺhavé. Ale páči sa mi, že nepôsobia umelo. Väčšinou majú logiku vychádzajúcu z prostredia, symboly, texty, predmety viazané na históriu dediny. A to celé pridáva na autentickosti. Čítanie s porozumením je veľká výhoda, hádanky sa dajú vyriešiť bez strýka Googla, len to chce niekedy naozaj zapnúť mozoček a predstavivosť.
Príchod hmly
Ebisugaoka je krásna a desivá zároveň. Malá dedinka s tradičnou architektúrou, miestami až malebná, ale pod povrchom zhnitá, dusivá. Prechádzaš úzkymi uličkami, starými domami, chrámom, ktorý pôsobí pokojne a zároveň ťa núti držať sa ďalej. Každý krok sprevádza pocit, že ťa niečo sleduje, že nie si sám.
Najväčším hrdinom hry je prostredie. Nie je to len mapa na prieskum, je to živý organizmus, ktorý ti dýcha za krk a vyvíja sa. Niekedy som sa prichytil, že stojím uprostred ulice a len sa dívam do hmly, ktorá sa pomaly prelieva medzi budovami. A vtedy som si uvedomil, že sa bojím nie preto, že by na mňa niečo vyskočilo, ale preto, že som tam jednoducho nechcel byť.
Tu Silent Hill f žiari najjasnejšie. Rozkladajúce sa kvety, podivne krásna vegetácia prerastajúca realitou, to všetko pôsobí ako umelecké dielo aj nočná mora v jednom. Hmla je prítomná, no tentokrát nie je jediným vizuálnym nástrojom. Farby, kontrasty a textúry vytvárajú pocit, že svet je živý a že niečo zlé v ňom stále rastie.
Hudba je nádherne nepríjemná, jemné tóny striedajú dunivé zvuky, ktoré znejú, akoby sa ozývali z hlbín zeme. A niekedy nie je vôbec žiadna hudba. Len ticho. Ticho, ktoré je tak hutné, že ho cítiť v žalúdku. Tieto momenty ticha sú najhlasnejšie. Stačí šuchot lístia, zavŕzganie podlahy, vzdialený výkrik a okamžite ťa mykne. Nikdy som nemal pocit, že by som bol pripravený. A o to viac som si uvedomil, že horor tu nie je o monštrách, ale o čakaní na ne.
Každý šuchot, každý vzdialený hlas, každý neprirodzený tón ťa prinúti zastaviť a počúvať. Silent Hill bez Akiru Yamaoku by nebol kompletný a aj tu jeho podpis cítiť. Soundtrack sa nesnaží byť len hudbou, ale ďalšou vrstvou teroru.
Odporúčam si zahrať hru v originálnom znení, anglický dabing je trošku slabší a jeho lip sync a by bolo treba doladiť.
Nedá sa však prehliadnuť, že technicky hra občas pokrivkáva. Animácie miestami strhnú z atmosféry a nájdu sa aj bugy, ktoré ťa vytrhnú z inak dokonalého zážitku. Nie je to nič, čo by hru zlomilo, ale cítiť, že polish mohol byť lepší. Verím, že nejaký ten jeden, či druhý update doladí hru na výbornú, Unreal Engine 5 je proste cítiť aj keď vyzerá nádherne.
Silent Hill f nie je dokonalý, ale to ani nepotrebuje byť. Vie ťa vtiahnuť, držať pod tlakom a nechať premýšľať po tom, čo vypneš hru. Atmosféra je hutná a desivá, každý krok, každý a zvuk zanecháva stopu. Príbeh, prostredie a psychologický tlak sa spájajú do zážitku, ktorý si pamätáš. Nie je to hra pre každého, ale pre tých, ktorí dokážu oceniť temnú hru mysle, je to návrat série, ktorý stojí za to.
HODNOCENÍ
Název hry: Silent Hill F (2025)
Vývojář:
Vydavatel: Konami
Žánr: Action, Survival Horor
Multiplayer: Ne
Platformy: PlayStation 5, Steam, XBOX Series S/X
Celkový dojem
Ak séria Silent Hill naozaj vstáva z mŕtvych, tak f je jej prvý bolestivý, ale sebavedomý nádych. Je to hra, ktorá ti nedá všetky odpovede, ale dá ti zážitok, o ktorom budeš premýšľať.
-
4Klady
Atmosféra, ktorá ťa pohltí a nepustí
Originálne zasadenie do Japonska 60. rokov
Soundtrack a zvukový dizajn ako ďalšia postava príbehu
Zápory
Pomalé tempo nemusí sadnúť každému
Občasné FPS dropy pri načítaní oblastí
