Recenzia neobsahuje spoilery
Ako celoživotný fanúšik survival hororu som si Silent Hill 2 vždy veľmi vážil. Jeho príbehová a psychologická hĺbka sú bezkonkurenčné, čo z neho robí legendu, s ktorou sa merajú všetky ostatné hororové hry. Preto keď som sa dozvedel, že Konami spolupracuje so štúdiom Bloober Team, známym svojimi technicky zdatnými, ale trochu nepodarenými hororovými titulmi, pocítil som zmes vzrušenia a obáv. Pripadalo mi to ako monumentálny hazard, zveriť takýto kultový kúsok hernej histórie tímu, ktorý sa v tomto žánri v poslednej dobe úplne neosvedčil. Napriek tomu som k remakeu pristupoval s otvoreným srdcom a dychtivo som očakával, ako si hra uctí a možno aj povýši nad originál.
Vítajte v Silent Hill
Hráč sa v úlohe Jamesa Sunderlanda vydáva na púť plnú zúfalstva, keď sleduje list od svojej zosnulej manželky Mary. Je to znepokojujúce zistenie, ktoré hlboko rezonuje a vyvoláva otázky o vine, strate a tieňoch minulosti. Nejde len o hľadanie odpovedí, ale aj o skúmanie Jamesovej psychiky a jeho snahu konfrontovať sa s temnými stránkami svojej identity.
Keď som sa ponoril do hmlou zahalených ulíc Silent Hill, okamžite ma pohltila tiesnivá atmosféra, ktorou je hra preslávená. Pri putovaní rozpadajúcim sa mestom som sa stretával s štvoricou postáv, z ktorých každá odráža jazvy vlastných životných skúseností. Najmä postava Angely Orosco ma zasiahla, jej zložité emócie, od hnevu po smútok, nádherne ilustrovali váhu jej traumatickej histórie. Eddie Dombrowski zasa stelesňuje bolesť z izolácie a následky šikanovania, pričom vyvoláva zmes súcitu a nepríjemných pocitov. Potom je tu Maria, postava, ktorá stelesňuje pôvab aj neistotu. Jej podobnosť s Jamesovou zosnulou manželkou komplikuje ich vzájomné vzťahy a ja som sa pristihol pri tom, že si kladiem otázku, či je postavou útechy alebo utrpenia (symbolom Jamesových nevyriešených pocitov). A nakoniec malú, ktorá svojou nevinnosťou, zažíva udalosti hry, úplne inak ako ostatné postavy.
Rozprávanie o týchto postavách je neuveriteľne silné a ja som sa hlboko vžil do ich bojov. Každá interakcia je akoby bohatá na podtext a vťahuje hráčov do siete psychologickej zložitosti, ktorá vás núti hádať ich motivácie a traumy. Dosť pomohlo hru dohrať dvakrát, kde viacej vecí začne dávať zmysel, keď viem, čo sa vlastne v Jamesovej hlave odohráva. Na to, že sa jedná o hru, kde je možné nájsť veľa poznámok, spisov, nápisov. Prišlo mi, že ich je tu podstatne menej ako v originále, sú však kvalitnejšie, dodávajú príbehu viac ako zbytočné collectibles. Dajú sa aj čítať, nestalo sa mi, že by boli nudné a hneď ich odklikol preč.
Mám pocit, že som tu už bol
Napínavé prostredia nie sú len kulisami, ale stávajú sa samostatnými účastníkmi deja. Čas strávený v týchto klaustrofobických priestoroch sa zámerne predlžuje, aby sa umocnil pocit beznádeje a nechal ma premýšľať, či sa mi niekedy podarí uniknúť, alebo či som odsúdený na riešenie neprekonateľnej hádanky. Zatiaľ čo väčšina tejto hernej slučky zostáva nedotknutá a často je lepšia ako v pôvodnej hre, v niektorých momentoch, najmä v oblastiach ako Blue Creek Apartments a Brookhaven Hospital, som sa stretol s tým, že tempo hry pokrivkávalo. Prišiel som na to, že by som si prial trochu viac stručnosti, príliš dlhé zdržiavanie sa v takýchto dusivých prostrediach môže niekedy zmeniť zážitok z hororu na reálny nepokoj. Avšak pri hre, ktorá trvá viac ako 15 hodín, mi tieto prípady, ktoré mali dokopy polhodinu, pripadali na pozadí inak napínavého dobrodružstva bezvýznamné.
Prepracované bludiská ponúkajú svieži pohľad na známe oblasti a vyzývajú k prieskumu a objavovaniu. Obzvlášť na mňa zapôsobili apartmány a väzenie, ktoré som v pôvodnej hre kedysi nenávidel a teraz sa stalo jednou z mojich najobľúbenejších, najmä vďaka zavedeniu novej figuríny. Keď už o nich hovoríme, tie v tomto remaku kradnú celú show. Či už sa plazia po stenách alebo číhajú v tieňoch, majú znepokojivú kvalitu, ktorá ma udržiavala v neustálom strehu.
Nové oblasti sú plynule zakomponované a obohacujú zážitok bez pocitu nadbytočnosti. Každý prídavok slúži svojmu účelu, umocňuje emocionálne vzťahy a prehlbuje pocit zúfalstva, ktorý preniká Jamesovou cestou. Hra vyvažuje prieskum, riešenie hádaniek a boj, vďaka čomu som si mohol vychutnať každý okamih a zároveň som cítil príjemný strach, keď som sa púšťal ďalej do neznáma.
Keď som sa odvážil prejsť tmavými chodbami a tienistými uličkami, napätie sa stupňovalo na hmatateľnú úroveň, najmä počas kľúčových momentov, ktoré ma nútili konfrontovať sa s hrôzami číhajúcimi len na dohľad. Možno na pohľad sa zdá byť gameplay vytrhnutý z nového Resident Evil. Opak je, ale pravdou a netreba sa nechať oblbnúť, James proste není vycvičený agent ako Leon alebo Ethan. Ovládanie je stále trošku naschvál robené ťažším, není tak jednoduché sa pohybovať v úzkych priestoroch. Je možné preskakovať prekážky, není však možné si urobiť akýkoľvek upgrade na presnosť a zmiernenie kolísania. James sa proste ovláda ako nemotorný debilko, lebo proste ním je. A to presne som od tejto hry chcel, ovládanie je zároveň nové a cítiť to, lenže neviem , ako sa im poradilo zachovať taký arkádový pocit pohybu. Pridanie možnosti úhybu bolo úžasné gesto, dobre sa to využíva a bez toho by to proste nebolo ono.
Dokážem sa na seba pozrieť?
Od chvíle, keď som vystúpil z toalet, som bol ohromený jeho dychberúcou vizuálnou stránkou hry. Modely postáv sú starostlivo prepracované a ukazujú zložité animácie tváre, ktoré vdychujú príbehu život. Atmosféra je plná napätia a hmla, ktorá zahaluje mesto, vytvára vizuálny zážitok, ktorý je strašidelný a krásny zároveň. Cítil som hlboký pocit ponorenia, pretože znepokojujúci zvukový dizajn dopĺňal vizuálnu stránku a zahalil ma do prostredia, ktoré bolo živé, ale zároveň prázdne.
Zložitý dizajn úrovní a náročné hádanky pôvodnej hry sú s láskou zachované, čo zaručuje, že hrateľnosť zostáva podmanivou zmesou prieskumu, riešenia problémov a hororu. Pomalšie tempo je osviežujúcou zmenou v prostredí plnom hier, ktoré hráčov ženú cez akčné sekvencie, a umožňuje mi nasávať bohatú atmosféru a hlboko sa započúvať do príbehu. Dosť pomáha, že pôvodný skladateľ Akira Yamaoka osobne dohliadal na hudobnú stránku hry. Soundtrack bol takmer zachovaný, pár pesničiek dostali jemný Remix ale stále trafili presnú notu. Hudobný doprovod pri objavovaní bludísk a mesta, vie byť až moc znepokojujúci. A ja som len rád, že to tak je, hudba je jedným z hlavných ťahákov atmosféry.
Nechcem tu už byť!
Je však nevyhnutné poznamenať, že hra nie je pre každého. Silent Hill 2 si vyžaduje určitú úroveň psychickej odolnosti, ktorá môže byť dosť náročná. Témy traumy, viny a osobných démonov sú skúmané s neúprosným pohľadom a hráči, ktorí v postavách nájdu ozveny svojich vlastných bojov, môžu čeliť emocionálne náročnej ceste. Ide o psychologicky náročný zážitok, ktorý núti hráčov konfrontovať sa s nepríjemnými pravdami o sebe a svojej minulosti. Pre niektorých to môže viesť k hlbokým odhaleniam, iní sa môžu cítiť zdrvujúco a tiesnivo.
Vyladené skúmanie psychologického hororu zaručuje, že každé stretnutie je zaťažené významom. Často som mal pocit, akoby som kráčal po lane medzi viscerálnym strachom z neznámeho a reflexívnym rozjímaním o emocionálnych stavoch postáv. Je to zážitok, ktorý hlboko rezonuje a vyzýva hráčov, aby sa popasovali s vlastným strachom a neistotou. Keďže hra splňa svoju úlohu nadmerne dobre, prinášať nepríjemný pociť v atmosfére. Niekedy je dobrý nápad, chvíľu si dať od hry pauzu a vratiť sa po menšej prestávke.
Jediná cesta von
Na záver možno povedať, že tento Remake je úžasný počin, ktorý oživuje klasiku pre novú generáciu. Vzhľadom na predchádzajúcu prácu Bloober Team a pochybné zaobchádzanie spoločnosti Konami s touto sériou za posledné desaťročie som do nej vstupoval s nízkymi očakávaniami. Tento remake si však ctí originál a zároveň ho prispôsobuje modernému publiku. Dôkladná pozornosť venovaná detailom, hviezdne výkony hlasového obsadenia, rozšírené oblasti a odvážny príbeh, to všetko prispieva k zážitku, ktorý pôsobí klasicky aj moderne.
Silent Hill 2 bol v roku 2001 prelomovým titulom a o dvadsaťtri rokov neskôr remake od Bloober Team potvrdzuje jeho odkaz. Keď som ukončil svoju cestu, pocítil som hlboký pocit uspokojenia. Tento remake nielenže oživuje milovanú klasiku, ale zároveň vyzýva novú generáciu hráčov, aby sa postavili svojmu strachu a preskúmali samého seba. Silent Hill je späť a ja sa úprimne teším, akým smerom sa budú uberať budúce remaky. Či už ste skúsený fanúšik alebo nováčik v sérii, Silent Hill 2 Remake sľubuje nezabudnuteľný zážitok, ktorý pretrvá ešte dlho po skončení titulkov.
“It Doesn’t Matter If You’re Smart, Dumb, Ugly, Pretty…It’s All The Same Once You’re Dead!”
Hodnocení Redakce
Název hry: Silent Hill 2 (2024)
Vývojář:
Vydavatel: Konami
Žánr: Action, Survival Horor
Multiplayer: Ne
Platformy: PlayStation 5, Steam
Celkový dojem
Marketing a história spoločností boli ozaj horor, hra sa však zaradila medzi to najlepšie, čo tento rok ponúka.
-
4.5Klady
Gameplay bol prekopaný na zlatý stred medzi moderným a nostalgickým.
Z príbehu nebolo nič vystrihnuté, dokonca boli pridané ďalšie dva konce a lokácie.
Atmosféra je jednoducho nepopísateľná.
Vačšia ponuka NPC aj Bossov (každý má niečo do seba teraz)
Zápory
Niekedy máte pocit, že ste na rovnakom mieste pridlho.
